Ako na klientoch zarábajú slovenské online banky?

Oznámenie o odchode Zuno banky zo slovenského i českého trhu vyvolalo diskusiu o online bankách. Mnohí začali uvažovať, či podobný osud nečaká aj ostatné internetové banky. Pred tromi rokmi na Slovensku skončila AXA Bank Europe a v retaili aj ING Bank. Okrem Zuno banky na Slovensku sídlia len dve banky s podobným zameraním, a to Fio banka a mBank. Ako sa im na Slovensku darí a na čom zarábajú?

Lákadlom sú bezplatné účty

Fio banka a mBank majú dokopy vyše 300 tisíc klientov, ktorých získali najmä na ponuku bezplatných účtov. V bežných kamenných bankách sa poplatky za vedenie účtu pohybujú od štyroch do desiatich eur. Aj tu môžu klienti získať vedenie účtu lacno alebo dokonca zadarmo, ale je to podmienené vlastníctvom ďalších produktov a pravidelným využívaním doplnkových bankových služieb, aplikácií a pod.

Poplatky za platbu kartou

Ak klient okrem vedenia účtu nevyužíva ďalšie služby, je pre banku drahý. Na čom teda zarábajú online banky? Trik je v tom, že klient dostane k bezplatnému účtu aj platobnú kartu. Hoci je karta zadarmo, poplatky za tzv. medzibankové poplatky už nie. Ak klient zaplatí kartou napr. v obchode, banka z toho profituje, pretože z nákupu získa určité percento. Poplatky sa delia medzi banku, vydavateľa karty a kartovú spoločnosť. Pred niekoľkými rokmi sa poplatky pohybovali od jedného do 2,5 %. V roku 2015 však Európska komisia zamiešala karty a stanovila maximálnu výšku poplatkov, a to pri debetných kartách max. 0,2 % a pri kreditných max. 0,3 %. Po tejto úprave banky prišli o podstatnú časť príjmov.

Príjmy z úrokov

Platí, že ak banka naučí ľudí využívať jej platobné karty, dokáže ich postupne nahovoriť aj na ďalšie služby v podobe spotrebiteľských alebo hypotekárnych úverov. Tým pádom získa ďalší zdroj príjmu, a tým sú úroky. Okrem obrovskej konkurencie však online banky ohrozuje aj klesanie úrokových sadzieb, ktoré sú v súčasnosti na historických minimách. Kľúčom k úspechu je získať čo najviac klientov, to sa však nie vždy podarí, čo je aj prípad Zuno banky. Tá spravovala na Slovensku a v Česku vklady vo výške 815 miliónov eur a úvery len vo výške 86 miliónov eur.

Slováci riešia úvery radšej osobne

Slovenskí klienti nie sú príliš otvorení získaniu úverov online a radšej sa zastavia v kamennej pobočke. Týka sa to najmä drahších úverov, akými sú hypotéky. Na toto správanie už zareagovali aj mBank a Fio banka, ktoré už nefungujú len ako online banky, ale majú aj kamenné pobočky. Online banky zväčša nie sú pre klientov pri rozhodovaní o úvere prioritnou bankou, ale skôr druhou alebo treťou možnosťou. Využijú ju len vtedy, ak ponúka naozaj výhodné produkty alebo sa nechajú zlákať ponukami na bezplatný účet alebo kartu.

Ďalším faktorom je, že Slováci ostávajú dlhodobo verní tým istým poskytovateľom finančných služieb. Nové banky, ktoré prichádzajú na slovenský trh, to majú so získavaním klientov ťažšie. Najľahšie sa dajú nalákať klienti nespokojní so súčasnou bankou, ktorí sa sťažujú predovšetkým na vysoké poplatky, nevýhodné ceny produktov alebo nezáujem o zákazníka. Ku konkurencii však nakoniec odchádza približne len štvrtina klientov. Ako dôvody, prečo ostávajú v starej banke, uvádzajú nedostatok času alebo je pre nich zmena príliš komplikovaná.

Ako na klientoch zarábajú slovenské online banky?
5 (100%) 1

toppozicka big

Overená pôžička na čokoľvek.Chcem si požičať